Komora záchranářů zdravotnických záchranných služeb České republiky

Text z externího zdroje:

Ľudia nevidia svetlo na konci tunela, sú sklamaní z prístupu vlády a problémy sa len nabaľujú. Otázka je, či je tu vôbec ochota udržať si ich, alebo to chceme vyhrotiť do štádia, že naozaj začnú odchádzať. Hovorí v rozhovore pre Aktuality.sk záchranár a odborár Lukáš Jurina.

Pred dvomi týždňami vláda predostrela záchranárom návrh, ako by sa im mohli zvýšiť platy. Tí však odpovedali, že s takouto ponukou nesúhlasia. Predseda odborov zamestnancov Záchrannej služby Košice Lukáš Jurina hovorí, že pri zohľadnení inflácie by si niektorí záchranári vôbec neprilepšili.

Odbory, ktoré pôsobia pri štátnych záchrankách – Záchrannej zdravotnej službe Bratislava a Košice –, sa vôbec prvýkrát rozhodli vyvíjať na vládu väčší tlak. Od záchranárov začali zbierať deklarácie, že sú ochotní dať výpovede, ak nebudú splnené ich požiadavky.

V podstate tak volia rovnakú taktiku ako lekári, ktorí však už reálne aj začali výpovede podpisovať.

V rozhovore s Lukášom Jurinom sa dočítate:

– prečo sú záchranári demotivovaní;

– koľkí zatiaľ prejavili ochotu dať výpoveď;

– prečo nesúhlasia s návrhom vlády o platoch;

– aký protinávrh a prečo predostreli vláde.

Aká je aktuálne nálada medzi záchranármi?

Pandémia ukázala slabiny nášho zdravotníctva, ako je personálne aj technicky poddimenzované, ale ťahali sme to. Pamätáte sa na testovanie? Zdravotníkom doslova chodili esemesky, aby prišli pomôcť testovať. A za toto všetko čakali vďaku.

Lenže ostali sklamaní z prístupu vlády. Ten rozdiel, keď nás najviac potrebovali a teraz.

Teraz pán minister financií prezentuje skokové navýšenie platov, ale pozrime sa, aká je inflácia. Po prepočtoch sme zistili, že podľa návrhu vlády by niektorí záchranári ani nepocítili mzdové navýšenie.

Čítal som status o tom, ako jedna palma kdesi v Španielsku rastie na skale a bojuje so všetkým. My sa tiež cítime ako tá palma na skale.

Prevláda pesimizmus?

Áno, pretože dnes nevieme, ako sa to skončí. Predkladáme požiadavky, chceme rokovať s vládou, ale vláda sa rozpadá. Nevieme, čo sa teraz bude diať. Celkovo na Slovensku a zvlášť v zdravotníctve nie je dobrá atmosféra.

Lekári hovoria, že zdravotníctvo je v kolapse. Vnímajú aj záchranári situáciu už ako veľmi vážnu?

Na Slovensku stále existuje jedna istota, a to, že keď vytočíte číslo 155, záchranka príde a dúfam, že tak to bude aj naďalej. My si pacienta nechceme zobrať za rukojemníka.

Ale treba povedať, že záchranári sú sklamaní z toho, ako sú finančne ohodnotení, ako systém nefunguje. Sú nespokojní, demotivovaní, v systéme sú viaceré problémy, ktoré akoby sa zametali pod stôl. Doteraz sme nedostali žiadnu koncepciu – čo sa pripravuje, ako sa bude ďalej postupovať.

Otázka je, či to niekto rieši, zaujíma sa a chce im pomôcť zlepšiť pracovné podmienky.

Treba sa opýtať, či je vôbec ochota, aby ľudia zostali pracovať na Slovensku. Alebo to chceme vyhrotiť do štádia, že naozaj začnú odchádzať?

Hovoríte, že v systéme sú viaceré problémy. Aké?

Stúpa výjazdovosť. Niekedy sa nachádzame na výjazdoch, na ktorých vôbec nemáme byť, pretože pacienti nenavštevujú svojho obvodného lekára.

Nie je možné, aby si pacient, ktorému o desiatej hodine doobeda dôjdu lieky, keď ešte jeho obvodný lekár pracuje, zavolal záchranku. Ak by sa toto stalo v Nemecku, Anglicku, tak by pacientovi prišiel šek za zneužitie záchrannej zdravotnej služby. Toto je ten problém. Lebo následne, keď sa stane dopravná nehoda alebo sa človek ocitne vo vážnom stave, tak sa predlžuje dojazd záchranky, lebo tá prichádza z inej časti.

My jazdíme z Popradu a máme výjazdy už do Kežmarku, čo je dojazd cca 12 minút. Keď je tam vážny stav vyžadujúci si resuscitáciu a my na miesto prídeme po 12 minútach, tak sa to môže skončiť fatálne. Pretože, ako všetci vieme, mozog odumiera po piatich minútach.

Potrebujeme riešiť koncepciu, rozmiestnenie staníc, opodstatnenosť výjazdov, aby posádky boli tam, kde majú byť.

Jednou z požiadaviek odborov na vládu je aj to, aby sa navýšil počet lekárov a záchranárov – tak aby bola zabezpečená kvalitná zdravotná starostlivosť –, garantovať tieto počty zákonom a zaviesť trestnú zodpovednosť v prípade ich nedodržania. Dnes sa nedodržiavajú počty?

Tento bod dali do požiadaviek odbory z Bratislavy. Ale vo všeobecnosti je lekárov v záchrannej zdravotnej službe nedostatok. Lekárov, ktorí končia medicínu alebo pracujú v nemocniciach, nevieme dostať na záchranku.

Nie sú ničím motivovaní, aby tam prišli pracovať. Lekár, ktorý pracuje na oddelení, má vyšetrovacie metódy, laboratóriá, CT, snímky. Lekár na záchranke má len svoje oči, uši – vidím, cítim, počujem.

Neviem, či je problém aj to, že nie sú adekvátne ohodnotení, alebo takáto práca pre nich už nie je zaujímavá. V každom prípade lekári, ktorí sú v záchrannej zdravotnej službe, nám starnú.

Aký krok v tomto smere čakáte od vlády?

Jedným z motivačných prvkov by mohla byť práve mzda, ale to je len jedna vec. Potrebujeme aj tú druhú časť a to sú benefity, ktoré udržia zamestnanca.

Napríklad umožniť záchranárom vzdelávanie, zaviesť sociálny program, rehabilitácie po odpracovaní niekoľkých rokov či dovolenku navyše. V súkromných firmách majú bežne päť dní dovolenky navyše, ale my sa k tomu nevieme dopracovať.

Alebo zaviesť takú vec, ako majú v armáde – vyštudujete vysokú školu a zaviažete sa, že musíte odpracovať päť rokov.

Komora záchranárov presadzuje, aby sa zaviedli výsluhové dôchodky po dovŕšení 55 rokov.

Vy ste sa vôbec prvýkrát rozhodli zatlačiť na vládu rovnakou metódou ako lekári, a to cez hrozbu výpovedí.

Je pravda, že teraz je to prvýkrát, čo sme sa k niečomu takému odhodlali. V histórii nikdy nedošlo k tomu, že by záchranári museli takto postupovať a prejaviť svoju nespokojnosť so systémom a so mzdovým ohodnotením. Aj keď v roku 2011 štrajkovali lekári, záchranári to ťahali a stavali sa posádky navyše.

Problémy, ktoré opisujete, sú dlhodobé, nevznikli zo dňa na deň. Prečo sa to vystupňovalo teraz?

Áno, problémy tu boli dlhodobo. Je to, ako keď sa v manželstve nabaľujú ďalšie a ďalšie problémy, až sa jeden z manželov rozhodne podať návrh na rozvod. Aj u nás sa problémy nabaľujú, ľudia sú frustrovaní, bavia sa o tom, aké mali výjazdy a nevidia svetielko na konci tunela. Vidia len to, že sa to neposúva. K tomu prišli platy a neochota to riešiť. Nadväzovalo to jedno na druhé.

Koľko ľudí zatiaľ prejavilo ochotu podať výpovede?

Podľa predbežných informácií podpísalo deklaráciu o pripravenosti podať výpoveď v priebehu dvoch týždňov okolo 200 záchranárov z bratislavského regiónu. U nás je to zatiaľ z regiónu Poprad, Prešov alebo Martin vyše 100 ľudí.

Je to veľa či málo z celkového počtu záchranárov?

Viete, keď nám v systéme chýba približne 200 záchranárov a 300 je pripravených podať výpoveď, to už je 500 ľudí a celkovo je na Slovensku 2300 záchranárov.

Podľa mňa je to dosť a je to relevantná vzorka.

Hovoríte o 300 záchranároch zo štátnych záchraniek, ale záujem zapojiť sa mali aj ľudia zo súkromných záchraniek. Ako to vyzerá u nich?

Bohužiaľ, v súkromných záchrankách nepôsobia odborové organizácie a nemáme informáciu, o koľko ľudí ide. Ale viem, že sa informovali a že sme im aj posielali tlačivá.

Ani po rokovaní, ktoré ste mali na úrade vlády, kde vám predstavili návrh na zvyšovanie platov, nezmeníte svoje kroky?

Nie.

Ako prebiehalo stretnutie?

Bol tam minister zdravotníctva, minister financií, premiér, analytici a štátni tajomníci. Na začiatku bola voľná debata, prešli sme si problematiku, ozrejmili sme im, s čím sa boríme. A pozreli sme si návrh, ktorý nám predložili.

A odmietli ste ho. Prečo?

Komora záchranárov ešte v decembri minulého roka predložila návrhy, aby platy záchranárov boli nastavené na 1,4-násobok priemernej mzdy a platy záchranárov špecialistov na 1,6-násobok. Toto by bolo prijateľné navýšenie miezd. Od vlády sme však dostali ponuku, ktorá bola poddimenzovaná.

Nie je pre vás argument to, že aj vláda má svoje mantinely – štátny rozpočet v rámci ktorého sa môže hýbať? Obzvlášť keď sa bavíme o zvyšovaní platov pre všetky zdravotnícke profesie?

Je priestor, kde by sa dali ušetriť peniaze v zdravotníctve a mohli byť presunuté na platy. Ušetriť na nákupoch či rezervách, ktoré sa nachádzajú v zdravotníctve. Ale to je na širšiu debatu. Lenže vláda povie – nedá sa.

Ponúkli ste portinávrh, už naň niekto reagoval?

Nie. List sme zasielali minulý týždeň v stredu, takže čakáme na ďalšie stretnutie, na ktorom si prejdeme naše návrhy.

Aký bol váš protinávrh?

Keď sme si prepočítali návrh vlády, tak nám vyšlo, že záchranár, ktorý by mal odpracovaných menej ako osem rokov, by s nárastom inflácie ostal na rovnakej úrovni a necítil by nárast mzdy.

Navrhujeme preto, aby bol nábehový koeficient vyšší. Aby záchranár, ktorý nastupuje do práce, a aj ten, ktorý robí 8 či 15 rokov, cítil navýšenie mzdy. Jednoducho povedané, aby platy neboli demotivujúce pre začínajúcich záchranárov a tých, ktorí majú odrobených ešte málo rokov.

Chceme zabrániť tomu, aby po tom, čo tu naberú vedomosti, po tom, čo do nich investujeme, odišli za lepšou prácou inam. Keď vyštudujú na Slovensku zadarmo, chceme, aby vedomosti odovzdali nášmu obyvateľstvu, aby tu zostali pracovať a neutekali preč.

Čo je pre vás hranica, keď by ste začali reálne podávať výpovede?

Zrejme ak by neprišlo k ďalšiemu rokovaniu. S lekármi sa za desať mesiacov stretli predstavitelia vlády deväťkrát. S nami sa stretli raz a rovno sme dostali tabuľku, s ktorou máme súhlasiť.

Celý rozhovor na aktuality.sk