Komora záchranářů zdravotnických záchranných služeb České republiky

Dlhoročný záchranár a odborník na urgentnú medicínu Viliam Dobiáš tvrdí, že sme asi poslednou európskou krajinou, ktorá nemá v nemocniciach dobudované urgentné príjmy. To, že je niekde nápis Urgentný príjem, podľa neho ešte neznamená, že tam skutočne urgentný príjem je. Podľa štandardov Európskej únie ho na Slovensku majú len asi tri nemocnice, tvrdí Dobiáš.

Čo hovoríte na zámer vybudovať nové urgentné oddelenia?

Sme asi posledná krajina v Európe, ktorá ich nemá. Štandard, ako má vyzerať urgent, zadefinovala Európska únia. Jedine Slovinsko a Slovensko ho nespĺňajú. Je najvyšší čas.

To, čo je dnes v nemocniciach, nie je urgentný príjem?

To, že niektoré nemocnice majú veľký nápis Urgentný príjem, ešte neznamená, že ho skutočne majú. Európska únia stanovuje jednotný postup, ako má štandardne vyzerať. Máme to aj v našej vyhláške, ktorá určuje materiálno-technické aj personálne vybavenie, ale už je troška stará a treba ju doplniť. V princípe je tam vymenované všetko, čo sa týka prístrojov, stavebných dispozícií aj personálu. Len doteraz to nikto nerealizoval.

V čom je rozdiel medzi štandardom a tým, čo funguje u nás?

Urgentný príjem je samostatná jednotka v nemocnici so svojím primárom. Je to pracovisko, kde je na vstupe skúsený kvalifikovaný zdravotnícky záchranár, ktorý triedi pacientov. Nie je to triedenie podľa poisťovne, ale na základe dvoj-trojminútového vyšetrenia.

Cielenými otázkami zisťuje, či pacient potrebuje vyšetrenie a liečbu okamžite, alebo o pol hodiny či o dve. Súrni idú okamžite k lekárovi, tí menej súrni, obrazne povedané, idú do obchodu s časopismi a niekoľko hodín si na ošetrenie počkajú.

Dnes to funguje tak, že pacienta síce vyšetrí lekár, ale potom si volá buď internistu, chirurga, alebo traumatológa, v závislosti od prípadu.

V zahraničí prišli na to, že urgent šetrí postele. Je to tak?

Je. Šetria sa lôžka aj lekári-konziliári. Uvediem príklad. Pacient s bolesťami na hrudníku nemusí ísť na interné. Na urgente sa mu spraví EKG, odoberie krv, keď to nie je jednoznačné, o hodinu – o dve sa vyšetrenie zopakuje. Ak sú výsledky negatívne, môže ísť domov. Všade vo svete pochopili, že to má výhody.

V čom môže byť problém pri zavedení takýchto oddelení?

Nedá sa spraviť urgentný príjem v tom pravom zmysle slova len prestavbou súčasných priestorov. Treba ho vybudovať nanovo. Takéto oddelenie by malo byť bez schodov, výťahov, zatáčok, križovatiek.

Mal by tam byť RTG, CT, sono, katetrizačné laboratórium na riešenie infarktov, zóna pre mozgové príhody, kde ide o čas. Napríklad v Bratislave sa ani jeden súčasný takýto príjem nedá prestavať. Najbližšie k štandardu je nemocnica v Petržalke.

Kde je na Slovensku ukážkový urgentný príjem?

V Spišskej Novej Vsi, nemocnicu vlastní kritizovaná Penta, rovnako aj v nemocnici v Michalovciach, ktorá je pred dokončením, ďalší ukážkový by mal byť v Galante.

Je reálne, aby sa postavili nové oddelenia do troch rokov?

Keď obchodné centrum dokážu postaviť do pol roka, nevidím dôvod, prečo by sa to nemalo dať. Projekty na to existujú všade na svete. Na to netreba vynachádzať koleso či teplú vodu. Stačí sa ísť pozrieť do Brna, Olomouca, Ostravy, Viedne či Budapešti.

Budeme mať dostatok urgentných lekárov, keď prvá pomoc začne fungovať tak, ako má?

Kým sa urgentné príjmy vybudujú, je čas pripraviť špecialistov. Primár takéhoto oddelenia je lekár s atestáciou z urgentného príjmu alebo z anestéziológie.

Anestéziológov máme vyše 600 a špecialistov z urgentnej medicíny vyše 200. Na nepretržitú prevádzku oddelenia treba asi päť ľudí. Ministerstvo plánuje približne 40 urgentov, čo je 200 lekárov. Bude asi treba siahnuť aj do záchraniek a zobrať lekárov odtiaľ.

Lekár v sanitke nie je až taký dôležitý, hoci sa ho ľudia domáhajú a búria sa, ak nepríde. Ešte asi 100 až 150 lekárov je momentálne v príprave na špecializáciu z urgentu, ktorá trvá päť rokov. Ak títo prípravu dokončia, nové oddelenia dokážeme obsadiť.

Zdroj: spravy..pravda.sk

Sigmund