Přihlášení
Zapomenuté heslo
Lekár by mal zostať v nemocnici, tam patrí, a na záchranke by mali pôsobiť len záchranári. Myslí si to regionálny riaditeľ Falck pre strednú a východnú Európu Ivo Krpelan. Vie si predstaviť, že v budúcnosti by mohli záchranky bez lekárov fungovať aj u nás. Niektoré krajiny sa podľa neho riadia týmto modelom už dlhé roky, pretože je ekonomický a efektívny.
V Banskej Štiavnici už mesiace chýba záchranka s lekárom. Je nedostatok lekárov na záchrankách? Prečo?
K Banskej Štiavnici sa nebudem vyjadrovať, pretože nepoznám detaily, ale keď sa na to pozrieme vo všeobecnej rovine, tak nejde len o problém v záchrannej službe, ale vôbec v zdravotníctve. Mladí ľudia vo veľkom odchádzajú do zahraničia. Chcú pracovať v iných pracovných podmienkach a za iné finančné ohodnotenie. Ďalší problém, ktorý je v záchrannej službe, sú aj platy lekárov. Tie sa v nemocniciach zákonom zvyšovali, v záchrankách nie. V nemocnici má lekár o 20 percent lepšiu mzdu, ako dostávajú naši lekári. Takže tí, čo neodišli do zahraničia, radšej zostávajú v nemocniciach.
Čo by pomohlo dostať medzi záchranárov viac lekárov?
Riešení je viacero. Jednou z možnosti je model, ktorý používajú v Škandinávii alebo USA. Nemusíme však chodiť ďaleko. Česko má takzvaný stretávací systém rendezvous, keď lekár nechodí len s jednou posádkou záchrannej služby, ale je zdieľaný viacerými. Napríklad, ak je niekde akútny výjazd, kde je potrebný lekár, tak tam rýchlo príde, poskytne pomoc, stabilizuje pacienta a je voľný, môže ísť na ďalší výjazd. Pacienta sa ujíma záchranná služba, ktorá medzitým príde bez lekára. Potom je tu aj paramedický systém, ktorý dnes štandardne funguje v západnej Európe. Škandinávia je na tomto modeli približne 20 rokov.
Ako funguje paramedický systém?
Lekár zostáva v nemocnici, je tam, kde je potrebný, a celý systém záchranných prác zostáva na záchranároch. Problém je, že sa zmena nedá urobiť zo dňa na deň. Systém sa musí nastaviť legislatívne aj finančne. Právomoci musia prejsť na záchranárov, a tí musia byť schopní túto prácu urobiť. Musia byť dobre pripravení, aby mali odvahu prevziať na seba zodpovednosť. Tento systém funguje, je ekonomický a efektívny a niečo podobné by sme v blízkom čase chceli predstaviť aj na Slovensku.
Čo bude podstatou návrhu?
V zásade chceme eliminovať negatívne javy, ktoré sú v záchrannej službe, tým, že vyriešime problémy aj v ďalších oblastiach, napríklad aj už v spomínanom nedostatku lekárov. My doktorov v záchranke do budúcnosti nepotrebujeme. Nebránime sa prevádzkovať záchranky bez nich, iba so záchranármi. Treba to však robiť postupne. Vyžaduje si to finančnú aj legislatívnu úpravu, čo určite nie je jednoduché.
Ľudia majú nedôveru, ak príde iba záchranár, a nie lekár.
Dôležitá bude hlavne komunikácia s verejnosťou. Lekárov je málo a majú viacero úväzkov – nemocnica, ambulancia, lekárska služba prvej pomoci, záchranka, a majú rôzne typy medicínskeho vzdelania. Nemajú takú rutinu ako záchranár. Taký, ktorý v systéme pracuje desať-dvadsať rokov a dennodenne zachraňuje životy, tú rutinu má na oveľa vyššej úrovni a často je na výjazd vhodnejší.
Nebudú potom vyššie náklady? Lekár môže rozhodnúť, že pacienta neberie do nemocnice a nechá ho doma, záchranár ho však musí vždy vziať do nemocnice.
Rýchla zdravotná pomoc je lacnejšia na prevádzku, cena je oveľa nižšia ako za rýchlu lekársku pomoc, pretože tam už je posádka s doktorom. Na druhej strane sa generujú dodatočné náklady na kilometroch, ktoré platia poisťovne pri posádkach bez lekára, keďže si záchranár nemôže dovoliť nechať pacienta na adrese, musí ho odovzdať do nemocnice. To však zbytočne zaťažuje celý nemocničný systém. Tam si zas nemôžu dovoliť neurobiť pacientovi, ak ho dovezie záchranka, všetky potrebné vyšetrenia. A všetko sa predražuje.
Ak teda váš návrh v praxi zdvihne náklady nemocniciam, a teda aj zdravotným poisťovniam, prečo by s ním mali súhlasiť?
Naopak. Náš návrh prináša úspory pre zdravotné poisťovne, ktoré potom môžu financie v rámci zdravotného systému presunúť napríklad aj práve nemocniciam.
Nie je teda za zavedením záchraniek bez lekárov len snaha zbaviť sa najvyšších mzdových nákladov za platy lekárov?
Nie. Systém záchrannej zdravotnej služby budú financovať zdravotné poisťovne. Tu je potrebné zdôrazniť, že úspora sa môže dosiahnuť nielen znížením počtu staníc s lekárom alebo ich úplným zrušením. Oblastí, v ktorých by malo dôjsť k zásadným zmenám, vidíme niekoľko. Napríklad, efektívnym previazaním a koordinovaním záchranky a dopravnej zdravotnej služby (slúži na prevoz pacientov, pozn. red.). Celková úspora, ktorá sa tak dosiahne, by mala byť čiastočne presunutá na financovanie stretávacieho systému, vybudovanie nových urgentných príjmov vo vybraných zdravotníckych zariadeniach, prípadne na dofinancovanie iných, momentálne podhodnotených a neefektívne fungujúcich častí systému, napríklad aj lekárskej služby prvej pomoci (pohotovosti – pozn. red).
Niektorí pacienti sa sťažujú, že trvá dlho, kým príde záchranka. Prečo je to tak?
Priemerné dojazdové časy sú medzi 8 až 9 minútami od nahlásenia do príchodu na miesto, to znamená, že môže ísť o 15 minút, ale aj o šesť. Sme nad priemerom EÚ. Pred Zajacovou reformou to nebolo, dojazdové časy boli okolo 30 minút, niekedy sanitka prišla za hodinu, niekedy vôbec. Teraz je po celom Slovensku 273 staníc a sú rozmiestnené tak, aby sanitka prišla najneskôr do 15 minút. Zákon však túto lehotu neupravuje, určuje však čas na výjazd. Príjemcom tiesňových volaní je operačné stredisko Záchrannej zdravotnej služby a posádky postupujú podľa pokynov operátorov. A podľa zákona musí sanitka s posádkou vyraziť k prípadu do dvoch minút. Problémom je zneužívanie záchraniek či sekundárne prevozy. My dnes ako záchranná služba často nahrádzame niektoré iné nefunkčné systémové veci, napríklad nedostatočné pokrytie lekárskou službou prvej pomoci.
Ako vnímate výjazdy, keď nejde o záchranu života? Suplujú záchranári často taxíky?
Toto je veľký problém záchraniek na Slovensku. Práve to súvisí s absenciou ďalších služieb, ktoré tu pôsobili a dnes nefungujú, alebo nefungujú tak, akoby mali. Vo Falck Záchranná denne robíme približne 500 výjazdov, ročne to je okolo 180-tisíc. Len 16 percent z nich je takých, pri ktorých ide skutočne o život. Bohužiaľ, deje sa to vo veľkom. Ľudia boli zvyknutí na určitý druh zdravotnej starostlivosti, tá sa okresala, a tak si volajú záchranku. Napríklad pani potrebuje pichnúť injekciu a namiesto toho, aby si to počas dňa vyriešila so svojím obvodným lekárom, zavolá si záchranku. Znamená to, že systém nefunguje ako kompaktný celok.
Čo by mohlo pomôcť?
Filtrom sú operátori v krajských operačných strediskách. Nechcem teraz hovoriť za nich, neviem, aké problémy majú a čo všetko musia riešiť. Okrem toho, keď je operátor za telefónom a závisí život iba od neho, aj keď cíti, že by to nemuselo byť tak, ako volajúci hovorí, radšej mu tú záchranku pošle. Môžem teraz od stola povedať, že by pomohol lepší tréning, vzdelanie, aby sa operátori nebáli. Ale v podstate je to o osvete. V spolupráci s ďalšími organizáciami, ministerstvom či zdravotnými poisťovňami je potrebné edukovať ľudí o tom, že záchranka má v skutočnosti slúžiť len na záchranu života. Ale treba tiež vyriešiť vzájomne komplex vecí, ktoré musia do seba zapadať. Potrebujete pracovať s celou koncepciou prednemocničnej zdravotnej starostlivosti.
Kedy chcete predstaviť vašu koncepciu záchranného systému?
Ministrovi zdravotníctva Tomášovi Druckerovi sme už poslali žiadosť o stretnutie za účelom diskusie na tému zmena koncepcie neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Za desať rokov nášho pôsobenia na Slovensku sme už predložili niekoľko návrhov. Vždy to však narazilo na to, že si to úradníci urobia po svojom. Bohužiaľ, výsledok je ten, že za desať rokov sa v záchrannej službe nič významné nezmenilo a neposunulo.
V minulosti mali štátne nemocnice viaceré ziskové aj stratové činnosti. Samotní lekári spomínajú napríklad na časy, keď stratové činnosti vykrývali prevádzkovaním ziskovej sanitky, ktorú im však nakoniec zobrali súkromníci. Nie je problém dnešného zdravotníctva v časti aj v tom, že všetky ziskové činnosti majú súkromníci a tie stratové zostali na pleciach štátu?
Áno, veľa ľudí to môže takto vnímať, ale osobne som presvedčený, že to nie je pravda. Vysoké zisky záchranných služieb kritizoval napríklad bývalý minister zdravotníctva Ivan Uhliarik (KDH). Nemal pritom dobré informácie, lebo nemocnice prevádzkujúce sanitky mali nižšie náklady na platy lekárov v sanitkách. Dosiahli to tak, že v prípade výjazdu stiahli do sanitky lekára z ARO, ktorý však potom chýbal na oddelení. Čo podľa mňa nie je riešenie v prospech pacienta. V štátnych nemocniciach fungujúce záchranky tiež väčšinou neinvestujú toľko peňazí do obnovy vozového parku. My napríklad len tento rok kupujeme 20 nových sanitiek a do obnovy vozového parku investujeme pravidelne. Našich prvých tisíc zamestnancov som prijímal osobne a pamätám si, ako fungovali záchranky pred spustením reformy. Takmer všetky jazdili na starých automobiloch s minimálnym vybavením. Bolo vidieť, že tam chýbajú peniaze, ktoré sa používali na financovanie stratových častí nemocníc (lôžka, operácie, pozn. red.). Teraz je otázka, či je lepšie, aby sme mali kvalitné sanitky, ktoré budú rýchlo pri pacientoch, alebo radšej peniaze určené do rozvoja naliať do stratových častí nemocníc. Práve dostupná a rýchla odborná pomoc pritom často rozhoduje o živote a smrti človeka. Nakoniec, napriek týmto argumentom, presadil zníženie ceny o 5 percent. Ďalšie dodatočné úspory, ktoré ministerstvo požadovalo, sa podarilo dosiahnuť práve znížením počtu staníc rýchlej lekárskej pomoci a zvýšením počtu staníc rýchlej zdravotnej pomoci. V tom čase však bez ďalších dodatočných reformných krokov.
Okrem záchrannej zdravotnej služby prevádzkujete na Slovensku rehabilitačné centrá a zdravotné polikliniky. Dnes sa opäť začína diskutovať o rušení nemocníc v menších mestách. Je to podľa vás krok správnym smerom?
Podľa mňa áno. Spustenie rušenia nemocníc môže u ľudí vyvolať odpor, ale treba si uvedomiť, že tých nemocníc je veľa, sú malé, všeobecné a nie sú špecializované. Navyše máme veľké množstvo voľných lôžok, ktoré veľmi predražujú celý zdravotný systém a nijako nezvyšujú kvalitu. Ako príklad môžem uviesť napríklad pôrodnice, ktoré nikdy nebudú kvalitné, ak neabsolvujú aspoň 600 pôrodov za rok. Pri nízkom počte pôrodov lekári nikdy nechytia rutinu a následne budú mať problém zvládať krízové situácie. Napríklad pri onkologických ochoreniach môžu lekári vo všeobecnej nemocnici po prvý raz v živote vidieť konkrétne zdravotné problémy niektorého pacienta. Naproti tomu v špecializovanej nemocnici budú aj zriedkavé zdravotné problémy riešiť častejšie a lekári budú na ne vedieť reagovať. V Európe je už akceptovaný trend zavádzania malých špecializovaných nemocníc a v slovenskom zdravotníctve sa podobný trend snaží zaviesť finančná skupina Penta vo svojej sieti súkromných nemocníc. Navyše si k tomu budujú aj vlastnú dopravnú zdravotnú službu a v budúcnosti budú vedieť voziť svojich pacientov na špecializované pracoviská. Dopravná zdravotná služba patrí k nášmu core businessu a viem si predstaviť zabezpečovať ju veľkému klientovi na základe zmluvy.
V médiách nedávno prebehol prípad zrušenej nemocnie v Banskej Štiavnici. Staršia pani z obce Pečov vo veku 82 rokov dostala rozsiahly infarkt a po telefonáte na č. 155 k nej prišla sanitka bez lekára. Počas prevozu do najbližšej nemocnice vo Zvolene vzdialenej 45 kilometrov bola neúspešne oživovaná a žiaľ cestu do nemocnice neprežila. Nedoplatia na rušenie menších nemocníc práve ľudia z menších dedín Slovenska?
Tento prípad poznám len z médií a neviem sa k nemu konkrétne vyjadriť. Vo všeobecnosti je kľúč v nastavení hustoty siete nemocníc a ísť s pacientom do nemocnice viac ako hodinu je príliš veľa. Čo sa týka pacientov žijúcich v odľahlých kútoch Slovenska, tak pre nich je v prípade vážnych zdravotných problémov k dispozícií letecká záchranná služba. Aj pri vážnych autonehodách príde na miesto najprv sanitka, v ktorej sediaci záchranári v prípade vážnych zranení najprv stabilizujú pacienta a potom volajú vrtuľník.
Súčasná vláda chystá už štvrté oddlžovanie nemocníc za 590 miliónov eur. V čom to je, že súkromné nemocnice dokážu byť v zisku, ale štátne generujú obrovskú stratu?
Tu treba v prvom rade povedať, že v slovenskom zdravotníctve je dosť peňazí a vysoké dlhy nespôsobujú chýbajúce financie. Problém je v prvom rade v ľuďoch riadiacich nemocnice. Ja som za 10 rokov pôsobenia v zdravotníctve stretol štyroch ministrov zdravotníctva, ôsmich štátnych tajomníkov a nespočetné množstvo riaditeľov odborných sekcií. V praxi sú často niektorí riaditelia nemocníc dosadzovaní na základe politickej príslušnosti a títo ľudia nemajú žiadnu víziu na zlepšenia fungovania nemocnice. Ak ju aj majú, tak im chýbajú kompetencie a čas na jej zrealizovanie. Ľudia, čas a kompetencie sú jedným z predpokladov na úspešné riadenie štátnych nemocníc. Takýto systém funguje aj v súkromných firmách. Sami máme 10-ročnú skúsenosť vo Falck-u. Ďalším veľkým problémom je neefektívne zachádzanie s verejnými prostriedkami a mediálne známa CT kauza je len vrchol ľadovca. Ak si pozriem zverejnené zmluvy štátnych nemocníc, tak nestačím žasnúť nad výškou cien. My za jeden servisný úkon platíme 100 eur a štátne nemocnice až 300 eur. V minulosti bol napríklad medializovaný prípad, keď sme my nové sanitky nakupovali za 100-tisíc eur a štátne nemocnice a štátne záchranky až za 170-tisíc eur a výslednú cenu ešte predražoval dohodnutý lízing a servis. Na to, či sa takéto nákupy v štátnych nemocniciach dejú z ľahostajnosti, alebo schválne, si už musí každý odpovedať sám.
Asociácie súkromných nemocníc vždy tvrdo vystupujú proti štátom nariadenému zvyšovaniu platov. Prečo?
Ak mne štát svojím rozhodnutím zdvihne mzdové náklady, tak ja môžem skúsiť ísť za svojimi klientmi a povedať, že potrebujem, aby mi platili o 10 až 20 percent viac. Odpoveď od klientov? Na to ťa máme, aby si dokázal zvládnuť aj takéto problémy a neprenášal ich na nás. Okrem záchrannej a dopravnej zdravotnej služby robíme aj iný biznis a v mnohých zmluvách nemáme dohodnuté ani zvyšovanie cien o infláciu. Posledné zvyšovanie platov stanovilo minimálnu mzdu ľudí pracujúcich v záchrannej zdravotnej službe na 695 eur v hrubom. Niektorí naši zamestnanci mali už pred tým vyššie platy na základe ich skúseností a kvalifikácie. Iní o niečo nižšie, napríklad začínajúci zamestnanci, pár mesiacov po škole. Štátom nariadené zvyšovanie platov katapultovalo mzdy týchto ľudí na úroveň zamestnancov s niekoľkoročnou praxou. Dotklo sa ich, že mali rovnaké alebo len o pár eur vyššie platy ako ich začínajúci kolegovia. Nerobilo to dobrú krv vo firme.
Autor: Ľuboš Pilc, Pravda
Zdroj: spravy.pravda.sk
Copyright ©