Komora záchranářů zdravotnických záchranných služeb České republiky

Práve som dočítala text, v ktorom autor opísal svoj hnev nad tým, že k jeho chorej mame, bývalej lekárke po odpracovaných 30 rokoch v zdravotníctve, nebola vyslaná podľa neho mizerná sanitka. Dôvod? Podľa operátorky na tiesňovej linke 155 stav pacientky nespĺňal kritériá na výjazd. Nebola jednoducho na tom tak zdravotne zle.

Napísal pravdu. Je to tak. Až na to slovo mizerná. Ale o tom neskôr.

Ľudia zo záchranky by pri tomto opise skončili a ďalej to neriešili. Vedia ako funguje systém. Všade vo vyspelých krajinách, aj u nás, majú pre záchranárov prednosť tzv. kritickí pacienti. Takí, ktorým ide doslova o život alebo im hrozí vážne poškodenie zdravia. Pre takéto prípady bola primárne zriadená záchranná zdravotná služba. Pre neurgentné zdravotné stavy slúži obvodný lekár alebo špecialisti. V čase korony, kedy raketovo rastie počet volaní na 155 a operátori aj záchranári melú z posledného, je to ešte dôslednejšie ako v mierových časoch. Sanitka naozaj nie je taxík. Navyše, počet ambulancií záchrannej zdravotnej služby nenafúknete, ani počet záchranárov, ani samotné nemocnice. Operátor na 155 vždy zvažuje, v akom prípade vyšle záchranárov k pacientovi. Je zdravotnícky profesionál, nie zdvíhač telefónu a pre to, aby robil na linke, musel obetovať veľa. Roky štúdia, časté nočné, služby trvajúce 12 hodín, ktoré ho pripravia o zvyšky energie. Málo času na rodinu. Neustále vzdelávanie. Stres a neustály tlak. Často aj nadávky od volajúcich. A fungovanie s deficitom. Pacienta totiž len počuje. Nevidí ho. Nevie sa ho dotknúť, vyšetriť. A na základe len tých informácií, ktoré počuje, sa musí aj rozhodnúť. Preto kladie aj množstvo otázok. A ak sa rozhodne zle, nemá šancu na reparát. Pacienta to môže stáť život.

A opakujem ešte raz, základným kritériom pre vyslanie záchranárov je zdravotný stav pacienta. Nie povolanie, výzor alebo aktuálny stav na účte. Prednosť majú vždy tí, ktorým ide o život a je úplne jedno o koho ide. Pomáhame však aj v menej naliehavých prípadoch. Vtedy však môže prísť sanitka neskôr. Pretože tá, ktorá je bližšie k pacientovi, môže zasahovať vo vážnom prípade inde. Pri náhlej cievnej mozgovej príhode, infarkte, ťažkom úraze, covidovom pacientovi, ktorý sa dusí a nevládze dýchať. Alebo aj pri pacientovi, ktorý svoje zdravotné ťažkosti zveličil a zdramatizoval, aby docielil príchod záchranárov. Áno. Takéto prípady máme na dennom poriadku. Alebo aj preto, lebo najbližšia sanitka práve odovzdala covidového pacienta v nemocnici a po dvojhodinovom výjazde v skafandroch musí teraz 40 minút poctivo dezinfikovať seba, vozidlo aj prístroje v ňom. Po každom jednom covidovom pacientovi.

Ale. Ak aj operátor záchranárov nevyšle, poradí ako ďalej postupovať. Môže navrhnúť alternatívy – kontaktovať obvodného lekára, špecialistu, zmanažovať dopravnú zdravotnú službu alebo aj poradiť, že sa dá ísť do nemocnice po vlastnej linke. Vziať taxík, poprosiť príbuzných, suseda atď. Pacienta v niektorých prípadoch opakovane kontaktuje, aby sa presvedčil, či sa mu nezhoršuje zdravotný stav. Ak sa zhorší, záchranári sú na ceste.

Laik sa však pohorší. Zosmutnie. To kde sme, keď ku chorej ani mizerná sanitka nepríde? Načo platíme zdravotné odvody?

Rozumiem takémuto postoju. Poctivý človek, ktorý roky nepotreboval pomoc záchranky, a ocitne sa v situácii, kedy sa subjektívne bojí o zdravie, to nechápe. Nerozumie, prečo tá záchranka automaticky nepríde. Veď on nie je ten, kto zneužíva systém. Verím však, že som to v riadkoch vyššie vysvetlila. A ešte to slovo mizerná. V tej mizernej sanitke sú záchranári. Buď záchranár a záchranár/vodič alebo dvaja záchranári a lekár. Všetko profesionáli, ktorí v neľahkých podmienkach, denno-denne zachraňujú zdravie a životy. V prvej línii. Ktorí študovali roky, aby mohli robiť túto prácu a pri každom kontakte s pacientom sú vystavení riziku nákazy. A ktorí si rovnako ako operátori  zaslúžia úctu.

Pripájam link na blog, na ktorý som reagovala: https://dennikn.sk/2246071/pandemia-doma/

Alena Krčová

Zdroj+foto: denikn.sk