Komora záchranářů zdravotnických záchranných služeb České republiky

2. Aktuality
3. Čtení jen pro silné nátury. Mnohé je s ČR tak shodné až z toho mrazí ...

Čtení jen pro silné nátury. Mnohé je s ČR tak shodné až z toho mrazí ...

Záchranár - neperspektívny robotník

Nový rok sa začal záchrankové pomery pomerne priemerne - žiadne tragédie, zopár polámaných končatín. Ožila však stále živá a pretrvávajúca choroba, snaha zlomiť ten najslabší, a na druhej strane veľmi silný, článok našich záchraniek - malých bezvýznamných záchranárov.

Primárna motivácia ľudí, ktorí sa na túto „sanitkárčinu" dali bola určite rôzna. Rovnako ako je rôzna motivácia zotrvať. Avšak ťažko zotrvať niekde, kde si vás táto „pokroková" spoločnosť neváži...

Minulý rok ukázal, kto je ako dôležitý pre fungovanie našej malej krajinky. Ukázalo sa, že existuje lekársky stav - skupina ľudí rovnako profesne zameraných, ktorý dokážu svoje záujmy povýšiť nad záujmy kohokoľvek a čohokoľvek. Áno, chápem, nebolo to o platoch...

Rovnako sa ukázalo, že presadiť svoje požiadavky je možné aj menej násilnickým spôsobom - ukázali to sestry, ktoré intezívne rokovali niečo vyše roka. Či vyrokovali, dozvieme sa koncom januára. Avšak milé sestry trošku pozabudli, že nie sú jediný, a už vôbec nie najvyšší, článok stredného zdravotníckeho personálu. Avšak z peňazí, ktoré vyčlenil minister sestrám, podľa prezidentky komory, nie je možné uspokojiť ďalších 20 zdravotníckych povolaní. A že keď nevyrokujú, budú písať každý týždeň do Bruselu a potom podávať výpovede...

Milé zistenie nastalo aj na strane tej našej „multikomory", ktorá práve po vyrokovaní akých takých požiadaviek sestier zistila, že vlastne združuje aj zdravotníckych záchranárov...

Záchranári však ostali ticho. A ticho ostanú z viacerých prozaických, lyrických a iných -ických dôvodov.

Pretože povolanie „zdravotnícky záchranár", nech to znie akokoľvek vzletne, je len funkciou neperspektívneho robotníka v reflexnej uniforme na presýtenom trhu. Robotníka, od ktorého sa síce veľa vyžaduje, ale ktorý môže málo žiadať. Ak vôbec...

1. Platy

A celý problém našej neperspektívnosti nie je až tak úplne o platoch. Aj keď to bude asi hlavná zložka... Začalo to niekde v roku 2003, keď (v blahej pamäti) doktor Zajac (ináč celkom priekopnícky typ) zrušil mzdové tabuľky a platy zdravotníkov mal vyriešiť trh. Rovnako ako v reforme záchrannej služby pre šiestimi rokmi plánoval platy záchranárom, lekárom, vodičom na úrovni presahujúcej tie dnešné. Doplánoval, tabuľky netreba, vyrieši to trh. A trh to vyriešil... (kde tu tabuľky zostali a možno našťastie práve preto v malej nemocnici nezarábame podľa toho, ako sa majiteľ ráno prebudí...).

Keď sme už pri tých platoch - lekári vo svojej „akcii" požadovali zvýšenie platov niekde na úroveň tých nemeckých v pomere k priemernej mzde k národnom hospodárstve. Dobre, oprávnená požiadavka. Vychádzajúc z tejto lekárskej logiky a matematiky bude teda rovnako oprávnená požiadavka žiadať na moju výplatnú pásku 2,1 násobok priemernej mzdy, rovnako ako Rettungsassistent v Severnom Porýní - Vestfálsku. Poprosím si 1640 €.

A takto môže zažiadať v tejto krajine každý...

Bohužiaľ, nie každý.

Aspoň ja určite nie. Pretože veľmi dobre viem, že na moje miesto čaká niekoľko desiatok záchranárov s najvyšším možným dosiahnuteľným záchranárskym vzdelaním, ktorí zatiaľ okupujú úrady práce a iné oddelenia a na moje miesto nastúpia hneď zajtra za plat menší od mzdy pokladníčky v neďalekom Tescu...

2. Študenti

A prichádzame do bodu, kde sa trh opäť trošku „sekol". A síce, bazálne ekonomické znalosti mi hovoria, že kde je dopyt, musí byť ponuka, a opačne. Pokiaľ však dopyt nie je a ponuka ho násobne prevyšuje, čokoľvek čo budeme kupovať, resp. predávať, predáme lacno. Pralacno... Takto sa predávajú absolventi záchranári.

Vysoké školy a celé bakalárske štúdium malo pôvodne saturovať záchranárske miesta po reforme. Rovnako ako už pracujúcim zvýšiť kvalifikáciu. Z týchto ctených vysokých škôl sa však neskôr stala úchylná produkcia lacnej pracovnej sily. Lektori a mentori budúcich záchranárov svojim zverencom dávajú falošnú nádej, ako si splniť sny a zamestnať sa na záchranke.

Za všetko len malý príklad: do denného bakalárskeho štúdia vysoké školy plánovali prijať na celom Slovensku tento rok spolu 150 študentov. Za 4 roky (čo je v súčasnosti doba, na ktorú sú prideľované licencie na poskytovanie záchrannej služby) vyprodukujeme teda 600 študentov pripravených okamžite nastúpiť do práce, nasadnúť do sanitky a ísť... Aby sa nám lepšie počítalo, pri počte 270 staníc záchraniek a norme 4,5 záchranára na jednu stanicu, sme schopní za 4 roky vymeniť presnú polovicu všetkých pracujúcich záchranárov na území celej krajiny. Za dve obdobia úplne všetkých. Pri najbližších výberových konaniach teda môže okamžite nastúpiť za 400 - 450 € (suma, za ktorú sú ochotní absolventi pracovať) 600 záchranárov do práce a 600 už pracujúcich si môže so svojimi „extrémne náročnými" platovými požiadavkami... Veď viete čo si môžu. To spravia aj tí absolventi o štyri roky, ale to už tu budú ďalší a ďalší...

Nechcem znevažovať akékoľvek povolanie, ale dostať záchranára do pozície pokladníčky v Tescu... Aj za toto vďačíme vysokým školám. Univerzitám, ktoré si síce svoje kapitácie za denných študentov zinkasujú, ale bez akejkoľvek sebareflexie či prieskumu, pre koho týchto absolventov vlastne vyrábajú. Vďaka vám, páni dekani, bývalé pani sestričky, dnes už docentky, za liaheň lacnej pracovnej sily pre naše záchranky.

Aproppo, čochvíľa tu máme magisterské záchranárske štúdium. Nefunguje bakalárske, druhý stupeň ho určite pozdvihne...

3. „Dochodky"

Označovanie našich kolegov hasičov, horských záchranárov či policajtov za „dochodkárov" (odvodené od slova dôchodok) je síce úsmevné, no zďaleka to také zábavné nie je...

Samozrejme, môžeme porovnávať, kto má náročnejšie povolanie, či ten čo v mraze ťahá ľudí celý deň aj noc z Gerlachu; alebo ten čo strihá, strieka, stáča hadice, niekedy je privalený, nadýchaný, obhorený; alebo ten, ktorého napádajú, pľujú na neho, znáša, prenáša, vyťahuje, zbiera zvratky a stiera krv, vozí rôzne príjemnosti i nepríjemnosti, zatiaľ čo hasič spí, číha na neho ÚDZS; a môžeme porovnať incidenciu tejto práce za deň, mesiac, rok...

Základný a hlavný rozdiel spočíva v tom, že záchranár v záchranke nedostane výsluhový dôchodok. Nedostane výsluhový príspevok. Nedostane dva týždne dovolenky navyše. Nepošlú ho povinne na rekondičný pobyt. Nemá garancie neprepustenia z práce, kým sa neopije, nezabije, neukradne. Nezačne v štyridsiatke ako dôchodca podnikať. Lepšie byť každé štyri roky bez práce a čakať, kto sa zľutuje. A zrazu nepoznať v kolegovi brata. Lepšie mať zmluvu na dobu určitú a nedostať hypotéku. Lepšie robiť 40 rokov na záchranke a tesne pred dôchodkom stále šoférovať, znášať. A keď sa nedajbože niečo stane, tak po mojom kolegovi, 40-ročnom pracovníkovi, ani len... To sú sociálne istoty, ktoré nám dodávajú odvahu zotrvať a nezávidieť hasičom, horským záchranárom a ďalším.

Áno, hasič si povie, že ústava mu nedovoľuje štrajkovať. Ale má prečo? Nám to síce dovoľuje, ale... (opäť by sme sa dostali k tým 600 študentom, ktorí by celý štrajk rýchlo vyriešili). Preto nemám rád tie rôzne fejsbukové a krčmové výzvy typu „zomknime sa všetci, štrajkujme...".

4. Doktori, doktori a ešte raz doktori

A sme opäť na začiatku roka. Resp. na jeho konci, keď výsledkom odborárskej akcie bolo navýšenie platov lekárov. Bolo len otázkou času, kto na to doplatí. A nám bolo od začiatku jasné, že to budeme my. Pretože nech je oficiálna motivácia ministerstva siahnuť na platby poskytovateľom akákoľvek, stále tu rezonuje uspokojenie lekárskych platových požiadaviek. Kde sa to odrazí? Na vzdelávaní, na prístrojoch? Na platoch lekárov? Samozrejme že nie. Záchranári budú uspokojovať tých, ktorí patria v záchrankách k najlepšie platenej vrstve. To len dokresľuje siahnutie na platby RZP a už nie na platby RLP. Nechce sa mi polemizovať o tom, či sú platby vysoké alebo nízke, za to nech si lobbujú poskytovatelia. Ale nechcem zarábať menej len preto, že sa dav nechal sfanatizovať odborárom a ministerstvo teraz nevie, kam z konopí...

Keď bola reč o efektivite záchraniek a prišiel do hry návrh systému „rendez-vous", boli to práve naši ctení kolegovia, ktorí sa postavili na zadné. Pretože ich nehriala predstava dvanásťhodinovej služby so štrnástimi výjazdmi presedenej v osobnom aute. Efektívnejšie je predsa ponechanie teplých miest a siahnutie na platby RZP...

5. Conclusion, alebo aj zhrnutie

Bude optimistické, ako inak. Sme predsa neperspektívni robotníci. Robotníci v systéme, ktorý plní trošku vyššiu, ako len spoločenskú funkciu. V systéme, ktorý síce zožerie veľa peňazí, ale funguje. Funguje a zachraňuje. Funguje aj vďaka vyše tisícke robotníkov, ktorí budú pracovať, až kým ich s prácou v šesťdesiatke smrť, dôchodok, alebo študent nerozdelí...

Štastlivý Nový rok!

Michal Weinciller